Tieto psy boli pomerne
vysoké - okolo 80 cm v kohútiku. Začiatkom
30. rokov sa pod názvom kirgizský vlkodav
predstavili aj na výstave. V 60. rokoch sa tieto
psy postupne vytratili. Niekedy sa do krvi
miestnych psov dostala krv iných plemien, a z
tých sú najviac spomínané nemecké dogy.
Zaujímavejším obdobím pre chov bolo, keď
sa do Kirgizska začali dovážať stredoaziati z
iných oblastí Strednej Ázie, a to najmä z Turkménska. Z tých známejších to boli čierno-biely
strakatý Maš (majiteľ Barikov), ktorého rodičia
žili v Turkménsku pri stádach, keď jeho otcom
bol Karabaš a matka O Kara. Ďalej to bol
tigrovaný pes Sachar (majiteľ Mamadžanov).
Dovezený bol aj Eľbars (finalista psích
zápasov), Aľva a mnohí ďalší, ktorí mali vplyv na
zvýšenú kvalitu stredoaziatov v Kirgizstane. Kirgizi zapájali do svojho chovu tiež psov z Kazachstanu, jeden z tých známejších bol Ričard
- kazašský šampión.